Pokladna rumba

Povinnosťou daňovníka je naplánovať tzv. Komoditný základ na daňovej sume. Môžete si ho vytvoriť sami alebo pomocou servisného poradenstva. Obchod s pokladňou by mal predstavovať naprogramovanú komoditnú základňu, ktorá okrem iného špecifikuje názvy konkrétnych materiálov a služieb, ktoré podnikateľ predáva. Značky, ktoré sú takto vytlačené, sa tlačia aj na originál, ako aj na kópiu dokladu.

Bohužiaľ, právne ustanovenia nie sú v tejto veci špecifikované, aby nespôsobili problémy používateľom registračných pokladníc. Mnohé z nich nechcú veľmi rozsiahlu databázu tovaru, ale zároveň by sa chceli vyhnúť problémom s daňovým úradom. Daňový úrad môže preukázať nedostatky v programovaní pokladnice, ak nie sú presne definované názvy výrobkov alebo ponúkanej pomoci.

Zadaním mien do komoditnej základne musíte na ceste vytvoriť pokladnicu pre svoju pokladňu. Jednotlivé modely registračných pokladníc majú rôzny počet znakov, ktoré je možné zadať. Minister financií sa domnieva, že celý opis použitého produktu alebo služby by mal vychádzať z jeho identifikácie. Príliš všeobecné názvy nespĺňajú zákonné požiadavky v rámci vytvorenia komoditnej základne registračnej pokladnice.

Otázky kapacity materiálnej základne a pomoci pokladnice sa týkajú najmä podnikateľov, ktorí poskytujú širokú škálu tovaru alebo predávajú rôzne služby. Čím viac článkov pomoci, tým viac práce na programovaní na komoditnej báze, tým dôležitejšia je požadovaná kapacita bytovej základne registračnej pokladnice. Ako vieme, vyhláška zo 14. marca 2013 v histórii registračných pokladníc uvádza, že „daňový doklad by mal mať okrem iného názov tovaru alebo služby, ktorý umožňuje jeho ľahkú identifikáciu“. Konečne tak končí odstránenie situácií, v ktorých daňovníci budú používať názvy konkrétnych čísel výrobkov / služieb, a nie názvy jednotlivých výrobkov / služieb.

Aby sme to zhrnuli, pri vytváraní komoditnej základne pre registračnú pokladňu musíte byť oboznámení s niekoľkými farbami v tomto prípade a predovšetkým so zákonnými požiadavkami. Notoricky známe nedodržiavanie, kontrola daňového úradu bola určite obmedzená so zlými dôsledkami, ktorým by sa všetci podnikatelia chceli vyhnúť. O niečo menej reštriktívne sú nariadenia pre malé podniky, napríklad pre miestne obchody, ktoré nemusia veľmi presne špecifikovať názvy výrobkov, ktoré sa predávajú, napríklad sa nechce používať názvy celozrnných bôbov alebo makových bôbov a postačuje buchta, buchta so správnym množstvom. daň z produktov.